Stravovanie našich predkov

Hlavné miesto pri stole mal gazda - protipól mu bola gazdiná, ktorá nesmela jesť s ostatnými a dokonca mladé nevesty jedávali postojačky - podľa povery si nesmeli sadať, aby neutrpeli núdzu.Oddelené stolovanie sa prejavovalo aj mimo domu a pri veľkých hostinách. Vonku sa jedávalo na rozložených plachtách.


Na slovenských dedinách sa jedlo 3 x denne, hlavné jedlá dňa raňajky a večera. Na raňajky ľudia jedávali sýte jedlá, husté polievky, kaše a cestoviny a muži sa vždy pred jedlom potúžili pálenkou.V 19. storočí začal na územie prenikať zvyk jedávať 4-5 x denne a z tohto obdobia máme doložené výrazy olovrant - havránka, ďalej svačina ( z praslovanského "svatina"), desiata, tízoraj, predobed. Postupne sa hlavným jedlom dňa stal obed.

Príprava jedál

Po stáročia sa varilo na otvorenom ohnisku a v peci. Kút okolo pece patril výhradne gazdinej. Z pitvora sa vyvinula kuchyňa a sporák - zatvorené ohnisko so železnou platňou na varenie. Jedlá varené na otvorenom ohnisku mali dymovú príchuť, na sporáku sa tento neduh odstránil. Najstarší spôsob pečenia prebiehal v zemnej peci ( vykopaná jama rozohriata rozpálenými kameňmi, mäso bolo prikryté popolom a zeminou)a takýmto spôsobom piekli aj raky a slimáky.
Väčšina jedál v slovenskej kuchyni mala hustú konzistenciu. Najrozšírenejší spôsob varenia - podbíjanie jedál.
Pre slovenskú ľudovú stravu bola odjakživa typická kyslastá príchuť jedál ( kyslé mlieko, srvátka, smotana, nálev z kyslej kapusty, ocot ). Prvá octáreň sa otvorila v roku 1837 v Prešove, ocot sa predával čapovaný v krčmách a obchodoch.Pestovanie cukrovej trstiny rozšírili Španieli v Stredneja Južnej Amerike a na Slovensku vyrobil 1. cukor z repy r. 1801 lekárnik J. Gertinger. Prvé cukrovary sú známe z roku 1830. Do 19. storočia najviac rozšíreným sladidlom med.
Ďalšou typickou ingredienciou slovenskej kuchyne boli huby - samozrejme domáce.
Medzi domáce koreniny sa radia:
rasca, kôpor, cibuľa, cesnak, chren, petržlen, majorán, rozmarín, bazalka a materina dúška.
Medzi importované ( dovážané ) koreniny môžeme priradiť:
čierne korenie, bobkový list ( vavrín ), klinčeky, škorica, muškátový orech, paprika, ďumbier
( zázvor) a vanilka.
V 16. - 17. storočí sú na našom území známi obchodníci - šafraníci - o nich si povieme v samostatnom článku.

Obilninové jedlá

Vývoj obilnín na našom území:
Pšenica, jačmeň, proso a raž sú známe vo svete od 5 tis. pred n.l. U nás ich máme doložené od 14. stor. najmä v podobe miešanky pšenice a raže - tzv. súraž ( najrozšírenejšia bola v 16. stor. ). Iné názvy jačmeňa a ovsa - horkiš, richlik. Proso - ľud. nazývané zornička, krvica, bér a mohár. Pohánka sa na našom území rozšírila v 15. stor. Na východe známa pod názvom tatárka.

Od. 18. stor. poznáme kukuricu a ryžu.Väčšina obilnín v strave sa používala vo forme múky a krúp.Na Slovensku bol známy tzv. tenkeľ - pšenica s riedkym tenkým klasom.
Medzi najstaršie obilninové jedlá patrí obilninová polievka, obilninová kaša a prosná kaša ( pšeno, žltá kaša ). V horských oblastiach sa konzumovala tatarková kaša. A keďže kašu považovali Slovania za symbol hojnosti, bola každodenným jedlom, dokonca týmto termínom sa niekde označovala celá svadobná hostina. Podľa miestnych názvov rozlišujeme kašu z jačmenných krúp - na záp. Slovensku - krúpová , jačmenná, na vých. Slovensku - krúpi, geršli, lohádza, pencaki. Múčna kaša - sa delila na čír a briju, iné názvy krupicová, grisová kaša a gris.Kukuričná kaša bola známa pod názvami - kukuričjanka, turkiňová kaša, polenta, mamaliga. Ryžová kaša - riskaša atď.
Ďalším hojne rozšíreným múčnym jedlom boli cestoviny ( trhance, halušky, škubance, tapki, tarhoňa, mrvence, šúľance). Halušky sa robili z ražnej, prosnej a pohánkovej múky ( až po zdomácnení zemiakov je známe múčno - zemiakové cesto). Najznámejšie sú bryndzové halušky, ale veľmi obľúbeným jedlom boli aj halušky s kyslou kapustou a tie poznáme tiež pod miestnymi názvami - na záp. Slovensku - nočki, na vých. Slovensku - strapački, trepanki, glgačke, hičkoše a čuse. Rezance mali taktiež svoje špecifické názvy podľa príslušnosti k regiónu - záp. Slovensko - slíže, vých. Slovensko - haluški, Pohronie - šiflíki.
U Slovanov sú známe aj knedle - jedli sa plnené ovocím, lekvárom, tvarohom, mäsom ( napr. v Pohorelej knedle s bryndzou sa nazývali figulant ). Na Gemeri knedle poznali pod výrazom guľki, južná časť Slovenska - gombóc a na Spiši džatki.
Parené buchty sú novodobým jedlom a do ľudovej stravy sa prebrali z meštianskej kuchyne.
Z obilnín je známe ešte pražmo - praženie obilninových zŕn nedozretého obilia.
Placky:
Slovania pôvodne piekli jednoduché, múka sa posolila a zmiešala s vodou. Známe sú aj nekysnuté placky - presní chleb, ďalej sa piekli placky na kapustných listoch - naľišník, podľišník, osúch, posúch, kabáč, pagáč, lokša, opresnok, podplameník, adimka, poddimník, lepník..........

Chlieb:

Slovania ho prevzali od germánskych kmeňov, nebol každodenným jedlom. Prvé pekárske cechy sú na našom území doložené od 14. stor. Chlebové cesto sa pieklo z viacero druhov múky - ražná, jačmenná, pšeničná a ovsená. V čase núdze nahrádzali pomletými rastlinami( mach, korene a hľuzy rastlín, kôra stromov, hrachová múka). Kvások sa pripravoval zo zvyškov chlebového cesta.Mal rôzne názvy: kvas, nácesta, žmolki, vikíska, melence, koborec, archaický spôsob prípravy tzv. par, parkvas.Do veľkých pecí sa zmestilo aj 9 pecňov chleba.Chlebu sa prejavovala veľká úcta, považoval sa za boží dar a počas prípravy bol 7 x prežehnávaný.
--------------------------------------------------------------------------------
Autorka: Ramiannka

Použitá literatúra: Stoličná R.: Jedlá a nápoje našich predkov. VEDA, Bratislava 1991

převzato: http://www.ramiannka.jecool.net